Ochorenia tráviacej sústavy


Ochorenia tráviacej sústavy

Autor: MUDr. Zuzana Pitoňáková
Takmer každý z nás už mal v živote zažívacie ťažkosti. Mnohé, ako zlé trávenie, mierna hnačka, chvíľkové bolesti brucha, sú bežné. Sú síce nepríjemné, ale organizmus sa s nimi dokáže vysporiadať relatívne rýchlo a sám. Najlepšou cestou k prevencii bežných zažívacích ťažkostí je zdravá strava. Iné ochorenia, ako zápaly čriev, žalúdočné vredy, môžu trvať dlho a vyžadujú odbornú liečbu. Medicínsky odbor, ktorý sa špecializuje na ochorenia tráviaceho traktu sa nazýva GASTROENTEROLÓGIA.

Pažerák

Ochorenia postihujúce pažerák môžu byť vrodené (prítomné už pri narodení) alebo získané ( vytvoria sa počas života).
Gastroezofagálny reflux (GER) – jeden z najčastejších problémov novorodencov a malých dojčiat. Prejavuje sa ako časté vrackanie, väčšinou po najedení. Najčastejšou príčinou býva nedostatočne silný zvierač medzi pažerákom a žalúdkom, ktorý nedokáže zabrániť návratu potravy zo žalúdka späť do pažeráka. Príznaky zvyknú vymiznúť medzi 6. a 12. mesiacom postupným dozretím dieťaťa a prechodom na iný typ stravy. Niekedy si stav vyžaduje liečbu.
Atrézia ezofágu – pažerák neústi normálne, t.j. do žalúdka, ale má slepý koniec. Vrodená porucha. Táto vada sa zistí už krátko po narodení, častokrát ešte pred ním. Vyžaduje chirurgický zákrok. Tracheoezofagálna fistula – otvor spájajúci pažerák s priedušnicou. Vrodené. Podobne ako predchádzajúce ochorenie zvykne sa zistiť krátko po narodení, resp. ešte pred ním a vyžaduje chirurgický zákrok.

Žalúdok a črevá

Gastroenteritída – infekčné ochorenie postihujúce žalúdok a črevá. Je zapríčinené rôznymi patogénmi: vírusmi (Rotavírusy), baktériami (Salmonela, Shigella, E.Coli, Stafylokok, Campylobacter) alebo parazitmi (ako sú napr. améby a giardie). Bolesti brucha, kŕče, hnačka, niekedy zvracanie – to sú bežné príznaky gastrointestinálnej infekcie. Väčšinou odznejú samé, bez liekov či inej liečby. V starostlivosti o takto chorého je najdôležitejší dostatočný príjem tekutín, aby nedošlo k dehydratácii.
Hnačka – podráždená a poškodená sliznica čreva posúva zrýchlene svoj obsah (natrávenú potravu), pričom nevie dostatočne odčerpať tekutinu z daného obsahu. Stolica je riedka až vodnatá, vyskytuje sa niekoľkokrát za deň. Príčiny sú rôzne - od bežných infekčných hnačiek, ktoré nevyžadujú okrem hydratácie inú špeciálnu liečbu, až po ochorenia, ako je celiakia či Cronova choroba.
Zápcha – opak hnačky. Obsah hrubého čreva je posúvaný príliš pomaly, pričom je z neho odstránené veľké množstvo vody. Stolica je tvrdá, zriedkavá resp. nepravidelná. Vyprázdňovanie býva problémové až bolestivé. Príčiny môžu byť rôzne - od psychických cez zlú životosprávu až po vrodené vývinové chyby. Liečba závisí od príčiny.
Zápal slepého čreva – apendicidída. Klasické príznaky zahrňujú: bolesti brucha, teplotu, nechutenstvo, vracanie. Najčastejšie postihuje deti a tínedžerov vo veku 11 až 20 rokov. Vyžaduje chirurgický zákrok.
Žalúdočný vred – poškodená a zapálená stena žalúdka. Je vystavená pôsobeniu tráviacich štiav, ktoré ju ďalej poškodzujú. Toto ochorenie je často spojené s prítomnosťou baktérie Helicobacter pylori, a tiež so stresmi. Príznaky – bolesť v ľavom nadbruší, po jedle. Zriedkavo sa toto ochorenie môže vyskytovať aj u detí. Medikamentózna liečba a úprava životného štýlu vedia ochorenie vyliečiť.
Chronické zápalové ochorenie čreva – postihuje staršie deti, tínedžerov a dospelých. Je to autoimunitné ochorenie. Existujú dva hlavné typy:
  1. Ulceratívna kolitída – zápal postihuje sliznicu hrubého čreva aj s konečníkom. K hlavným príznakom patria kŕčovité bolesti brucha spojené s krvavými hnačkami.
  2. Cronova choroba (Granulomatózna enterokolitída) – zápal postihuje celú tráviacu rúru. Zápal preniká cez všetky vrstvy čreva a teda nielen sliznicu, ako je to pri ulceratívnej kolitíde. Príznaky: hnačky, kŕčovité bolesti brucha, zvýšená teplota.
Liečba býva medikamendózna, niekedy je potrebný chirurgický zákrok.
Celiakia (Gluténová enteropatia) – najčastejšia príčina podvýživy u nás. Stena čreva je ničená vlastnými protilátkami, ktoré sú namierené proti gluténu a útočne reagujú aj na bunky črevnej sliznice. Glutén (lepok) je bielkovina povrchových vrstiev obilných zŕn. Ľudia postihnutí celiakiou majú problémy s trávením potravy, v ktorej sa také zrná v rôznej podobe nachádzajú. Trpia spenenými hnačkami, bolesťami brucha, nafukovaním, celkovým neprospievaním, depresiou. Príznaky miznú po nasadení tzv. bezlepkovej diéty. Diagnóza sa dá stanoviť z moča, krvi a z odobratej vzorky čreva (biopsia). K prevencii významne prispieva pridávanie obilninových výrobkov (kaša, piškóty, pečivo) do jedálnička deťom až od ukončeného 8. mesiaca.

Pečeň, žlčník, podžalúdková žľaza

Cystická fibróza (Mukoviscidóza) – je chronické dedičné ochorenie. Je to ochorenie, pri ktorom orgány produkujúce sekréty a šťavy nedokážu tieto vytvoriť riedke, aké by mali byť, ale sú nadmerne husté. S tým súvisí poškodenie orgánov. Najviac bývajú postihnuté pľúca. Pečeň: cirhóza. Žlčník: žlčové kamene. Pankreas: poruchy metabolizmu tukov, cukrov a bielkovín – podvýživa. Liečba je zameraná na náhradu pankreatických enzýmov, na vysokoenergetickú diétu. Súčasná medicína nevie príčiny tohto ochorenia vyliečiť.
Hepatitída – zápal pečene. Činnosť zapálenej pečene je obmedzená. K najčastejším príznakom patrí žltačka, únava, bolesti v pravom podrebrí. Príčiny sú rôzne. U detí sa najčastejšie môžme stretnúť s vírusovou hepatitídou typu A. Mierne formy hepatitídy A sa môžu liečiť aj v domácich podmienkach, pri vážnejších stavoch sa odporúča hospitalizácia.

Funkcie tráviacej sústavy


Tráviaca sústava (iné názvy: tráviaci trakt, tráviaci systém, tráviaca rúra, zažívacia rúralat. apparatus digestorius) je skupina orgánov, ktoré sa zúčastňujú príjmu, spracovania a vylučovania potravy. Väčšinou sa začína príjmacím otvorom - ústami a končí vylučovacím - konečníkom. Nachádza sa u všetkých mnohobunkovcov.                                Súbor:Digestive system diagram sk.svg

Obsah

  [skryť
  

[upraviť]Fylogenetický vývoj

[upraviť]Príjem potravy

Najjednoduchším spôsobom je príjmanie živín celým povrchom tela, difúziou. Dochádza takto k príjmu tekutín s rozpustenými živinami. Používajú ju napríklad jednobunkovce (Monocytozoa), ale aj vnútrotelové parazitickéživočíchy (pásomnice - Cestodes).
O niečo dokonalejšia je fagocytóza - pohltenie, ktorú používajú napríklad jednobunkovce. Ich potravou je pevná potrava, ako baktériesinice aleboriasy. Fagocytovaný obsah je obklopený panôžkami (biol. pseudopódium) a vzniká vakuola, ktorá sa spojí s vakuolou s tráviacimi enzýmami, splynú a vytvoria tráviacu vakuolu (organelu s tráviacou funkciou). Potrava je prijímaná celým povrchom tela, pohltenie môže nastať kdekoľvek na povrchu bunky. U nálevníkov (Ciliophora) sa nachádzajú na určitom mieste bunky bunkové ústa (biol. cytostoma). Vírením bŕv sú do nich strhávané čiastočky potravy. Bunkové ústa prechádzajú do bunkového pažeráka (biol. cytopharynx) a na jeho konci sa nachádza potravová vakuola. Potravová vakuola sa po naplnení potravou oddelí od bunkového pažeráka a putuje po tele. Tento proces sa označuje ako cyklóza. Nestrávená potrava sa vyvrhne na ktoromkoľvek mieste povrchu bunky alebo na mieste bunkového konečníka (biol. cytopygecytoproct) do okolitého prostredia.
Mnohobunkové živočíchy príjmajú potravu pomocou špecializovaného otvoru - úst (lat. os; gr. stoma). V okolí úst alebo priamo v nich majú rôzne živočíchy pomocné orgány, ktoré slúžia na filtrovanie, cucanie alebo rozdrvenie potravy (cuciak, chápadlá, hryzadlá, zuby, a pod.). Niektoré článkonožcelastúrniky, ale aj veľryby filtrujú planktón pomocou filtračného orgánu. U lastúrnikov (biol.LamellibranchiaBivalvia) sú to štetinovité mikroskopické nožičky (biol. cirrus, cirri). Bezzubý podrad veľrýb (kosicovité - Mysticeti) má kostice - rohovité lišty, ktoré vyrastajú šikmo z hornej čeľuste. Môžu merať až 4 metre, na okrajoch sú hojne rozštiepené.
Veľká časť hmyzu pomocou špeciálneho zariadenia a pomocného bodacieho orgánu cicia rastlinné a živočíšne tekutiny, tak ako ukomárov a vší (biol. Anoplura). Živočíchy, ktoré cicajú krv, majú nielen v slinách, ale aj v žalúdku špeciálnu protizrážaciu látku. Motýlesú schopné cicať rastlinné šťavy cuciakom, čo sú premenené čeľuste, aj bez bodacieho zariadenia. Šťavy cicajú z kvetov, ktoré to umožňujú svojou stavbou.

[upraviť]Trávenie potravy

  • vnútrobunkové
  • mimobunkové
  • mimotelové

[upraviť]Tráviaca sústava človeka


Schéma tráviacej rúry človeka. 1. pažerák, 2. žalúdok, 3. dvanástnik, 4. tenké črevo, 5. slepé črevo, 6.červovitý prívesok, 7. hrubé črevo, 8. konečník, 9.análny otvor
Tráviaca sústava človeka sa skladá z orgánov tvoriacich tráviacu rúru: ústnej dutinyhltanupažerákažalúdkatenkého,hrubého čreva,konečníka a do nej ústiacich veľkých a malých žliaz. Malé tráviace žľazy sú uložené v stene tráviacej rúry. Veľké tráviace žľazy sú samostatné orgány: veľké slinné žľazy,podžalúdková žľaza a pečeň.
Hlavné funkcie tráviacej sústavy možno rozdeliť podľa typu výkonu:
  • príjem potravy
  • trávenie
  • vstrebávanie
  • odstraňovanie nestráviteľných odpadových látok
Všetky tieto procesy sú riadené neurogénne a humorálne prostredníctvom hormónov, ktoré sa tvoria priamo v tráviacej sústave.
U človeka sa tráviaca sústava začína v ústnej dutine. Zuby rozdrvia prijatú potravu a narušia jej bunkové steny. Tým umožnia tráviacim enzýmom lepšie štiepenie jednotlivých zložiek potravy.
Existujú tri slinné žľazy; podsánková, podjazyková a príušná slinná žľaza, n,ktoré vylučujú sliny, čím sa začína enzymatické štiepenie škrobu (cukru). Jazyk tráveninu premiešava a formuje.
Pri prehĺtaní uzavrie hrtanová príklopka priedušnicu (tracheu), aby sa do nej nedostala nijaká potrava.
Z ústnej dutiny prechádza potrava do pažeráka. Pažerák sa nachádza za priedušnicou a vedie do žalúdka. Do neho sa prostredníctvom svalových sťahov vtlačí potrava v priebehu niekoľkých sekúnd (peristaltika, peristaltické pohyby) .
Teraz potrava prichádza do žalúdka. Žalúdok je akýmsi svalovitým „vakom“ s obsahom ca. 1,5 litra. Žalúdkovým vchodom je kardia. V žalúdku je silne zvrásnená sliznica s veľkým počtom žliazok. Žľazy vylučujú rozličné enzýmy, ktoré podporujú trávenie a prijímanieživín. Stenu žalúdka tvoria pozdĺžne, kruhové a priečne svalové vrstvy, ktoré tráveninu pomaly posúvajú k vrátniku.
Trávenina následne prechádza do tenkého čreva. V ňom prebieha najdôležitejšia časť trávenia. Prostredníctvom rias pobrušnice je voľne pripevnené vo forme slučiek na zadnej strane brušnej dutiny. Vnútorná strana tenkého čreva je zvrásnená sliznica. Na jej povrchu sú črevné klky. Tie zväčšujú vnútorný povrch tenkého čreva o 4000-násobok, t. j. asi na 2000 m2.
Tenké črevo má tri časti: dvanástnik (je dlhý asi ako 12 prstov uložených vedľa seba), lačník (pri pitve je prázdny, teda „lačný“), bedrovník (je najdlhšou časťou tenkého čreva). Rozpoznateľný je vďaka veľkému počtu slučiek.
Nakoniec trávenina prechádza do hrubého čreva, ktoré sa začína v pravej dolnej časti brušnej dutiny. Tenké črevo do neho však neústi na jeho konci, ale o niečo vyššie. Toto „slepé“ zakončenie tvorí slepé črevo. Na jeho konci sa nachádza 7 až 10 cm dlhý červovitý prívesok - appendix. Má obrannú funkciu a zachytáva choroboplodné zárodky. Do hrubého čreva putujú nestráviteľné zvyšky z tenkého čreva. V jeho sliznici nie sú klky a je hrubšie ako tenké črevo. Chlopňa slepého čreva, ktorá sa nachádza medzi tenkým a hrubým črevom, zabraňuje upchatiu a spätnému prechodu obsahu hrubého čreva. Vstrebávaním (resorpciou) vody sa riedky obsah tenkého čreva zhustí. V hrubom čreve sa nachádzajú kolibaktérie, ktoré štiepia celulózu a spúšťajú proces hnitia bielkovín, čoho sprievodnim javom je tvorba plynu. Navyše poskytujú dôležité vitamíny B a K. Nestráviteľné zvyšky sa sformujú do stolice, obalia sa hlienom a cez konečník sa posúvajú k análnemu otvoru.
Análny otvor sa uzatvára zvieračom, ktorý podlieha trvalému sťahu (spasmu). Tento zvierač umožňuje človeku rozsiahlu kontrolu vyprázdňovania čriev.

Ochorenia dýchacej sústavy


Nádcha, Kašeľ

Faryngitída – zápal hrtana
Laringitída - zápl hrtana
Bronchitída -zápal priedušiek,
Chrípka je infekčné ochorenie spôsobené RNA vírusom. Rýchle sa šíri po celom svete počas sezónnych epidémií.
Tri základné typy vírusov chrípky: Chrípkové vírusy typu A — infikujú cicavce a vtáctvo, Chrípkové vírusy typu B — infikujú výhradne ľudí, Chrípkové vírusy typu C — infikujúce výhradne ľudí. Príznaky: zvýšená telesná teplota, bolesti hlavy, únava (môže byť extrémna), suchý kašeľ, bolesť hrdla, upchatý nos, podráždené oči, zimnica. Prevencia: Proti chrípke existuje očkovanie, ale pre vysokú schopnosť mutácie vírusu sú jednotlivé vakcíny účinné len približne jeden rok.
Angína je prudký zápal lymfatického kruhu hltana(skladá sa hlavne z podnebných mandlí, z nosohltanovej a jazykovej mandle). Zápal môže postihovať buď jednotlivé časti alebo všetky mandle súčasne. Nebezpečné sú predovšetkým hnisavé angíny, lebo často spôsobujú komplikácie- abscesy(nahromadenie hnisu)v blízkosti mandlí, zápal stredného ucha a krčných lymfatických uzlín.
Zápal pľúc (pneumonia) - ide hlavne o postihnutie pľúcnych mechúrikov(alveol) zápalovými zmenami. Mechúriky sa naplnia výpotkom, ktorý porušuje až znemožňuje správnu výmenu plynov v postihnutých častiach pľúc. Zápaly pľúc sa podľa vyvolávajúcich činiteľov delia na bakteriálne, vírusové, parazitárne... Príznaky: začiatok býva obyčajne náhly. Teplota vystúpi na 38-41°C, dýchanie sa nápadne zrýchli, je namáhavé, plytké a stenavé. Pri ťažšom priebehu vzniká modré sfarbenie úst a nechtov; ruky a nohy bývajú chladné.
Tuberkulóza (TBC) v histórii označovaná ako suchoty, je mimoriadne rozšírená choroba. Na tuberkulózu môže ochorieť ktorýkoľvek orgán v tele , najčastejšie sú však postihnuté pľúca. Dôležitú úlohu pri jej vzniku hrajú hygienické pomery a úroveň výživy. V minulosti sa týkala hlavne sociálne slabších ľudí, ktorí bývali vo vlhkých a tmavých bytoch a trpeli podvýživou. Skôr ochorejú ľudia v mestách, pretože sú vo väčšom vzájomnom kontakte a zlý vplyv má aj prašnosť prostredia, psychické stresy, nedodržiavanie hygienických zásad a nedostatočná informovanosť. Pre pokročilejší stav je veľmi charakteristické chudnutie. Tuberkulózny bacil sa dostáva do dýchacích orgánov vzdušnou cestou pri kýchaní, kašľom alebo prachom. Nákaza sa ujme vtedy, keď je infikovaný materiál silný a odolnosť organizmu veľmi nízka. Pri prvej nákaze sa vytvorí tzv. primárny infekt(prvotný zápal), ktorý má len nepatrné príznaky a preto uniká pozornosti. Dnes sa tento stav mení pod vplyvom ochranného očkovania.
Príznaky: začína zvačša nebadane zvýšenou únavou, nechuťou do jedenia, chudnutím a mierne zvýšenou teplotou. Kašeľ je spočiatku suchý, neskôr chorý vykašliava hlienovohnisový obsah, niekedy s prímesou krvi. Krvácanie z pľúc a vykašliavanie veľkého množstva krvi môže byť v niektorých prípadoch životu nebezpečné.
Rakovina pľúc – vychádza z priedušiek. Veľmi dôležitú súvislosť sa dáva s fajčením a na 2.mieste so zvýšeným obsahom benzpyrénu vo vzduchu priemyselných miest. Ani pri tomto ochorení spočiatku nebadať špecifické príznaky. Ochorenie môže signalizovať aj dlhotrvajúci kašeľ. V neskoršom štádiu choroby sa prejaví typické vykašlávanie väčšieho obsahu, niekedy s prímesou krvi. Bolesť a ťažký dych pozorujeme až keď choroba už veľmi pokročila. Chirurgická liečba je opäť úspešná iba vtedy, ak sa vykoná v prvých štádiách choroby. Často sa lieči aj ožarovaním a chemickými prípravkami.
Astma, táto choroba sa prejavuje záchvatmi dýchavice, spôsobenými opuchom sliznice a kŕčovitým sťahom svalstva a priedušničkovitých stien. Príčinou choroby je alergia- precitlivelosť na rozličné látky(alergény), ktorými môžu byť čiastočky prachu, peria, srsti, produkty baktérií, chemické látky, lieky a pod. Astmatické deti bývajú nervovo nevyrovnané, pričom citové aj duševné vzrušenie môžu u nich vyvolať záchvat. Príznaky: záchvatmi dýchavice spojenými s bledosťou, úzkym bolestným výrazom tváre s hlasný pískavým dýchaním. Astmatické záchvaty sa začínajú prevažne večer a môžu trvať až do rána. Na rozdiel od astmatickej bronchitídy sa pri pravej astme nezjavujú horúčky ani zápaly na prieduškách. Pri záchvate sa podávajú lieky, ktoré uvoľňujú kŕčovité sťahy svalstva priedušničiek(adrenalín a i.)Z okolia chorého treba odstrániť látky vyvolávajúce záchvat, ale rovnako musíme likvidovať aj všetky možné ložiská infekcie a vyliečiť zápaly ucha, prínosových dutín atď. Dôležitý je vhodný psychický prístup k dieťaťu, telesné otužovanie a dobrá výživa. Odporúčajú sa klimatické kúry vo vysokých horách.

Funkcia dýchacej sústavy

Dýchacia sústava umožňuje živým organizmom pre život nevyhnutnú výmenu plynov.Živočíchy pomocou dýchacej sústavy získavajú kyslík a zbavujú sa oxidu uhličitého
Dýchaciu sústavu ľudí a zvierat môžeme rozdeliť na dve funkčne odlišné časti. Prvá, prívodná časť má za úlohu ohrev, zvlhčovanie a prečisťovanie vzduchu vstupujúceho do pľúc. Druhá, dýchacia časť, má za úlohu výmenu kyslíka a oxidu uhličitého medzi krvou avzduchom. K ďalším dôležitým funkciám patrí udržiavanie rovnováhy vnútorného prostredia (pH), a vydávanie zvukov (u človeka tvorba reči).
Súbor:Respiratory system complete numbered.svg